Po Indii nás čakala civilizácia v podobe Thajska a my sme sa nemohli dočkať oddychu a dovolenky v pravom slova zmysle. Koh phangan bol prvou zastavkou nasho putovania Thajskom a zaroven jednou z najkrajsich. Napriek obavam pocasie nam vyslo skvele a hned po prichode do Dragon hut resort sme boli ocareni prostredim tohto ostrova. Nasa chatka bola na utese a tak sme mali krasny vyhlad na more, i ked vlnobitie bolo pomerne hlucne. Rezort bol na urovni, sice daleko od centra, ale zato s vybornymi ranajkami. 

Hned prvy den sme si prenajali skuter, za problizne 7 eur/den a zaroven sme sa za jazdy naucili soferovat. Premavka na ostrove je minimalna, a turisti na skutroch su beznou vecou, tak sme si povedali, preco to neskusit. A rozhodne to bola rozumna investicia, za minimalne naklady sme sa mohli vozit cele dni, a prakticky je to jediny sposob prepravy na ostrove, pretoze "taxi" su pridrahe. Overili sme si to hned po prichode, kedy si za osobu pytali okolo 7 eur (8 osob, priblizne 20 minut jazdy.. na thajske pomery je to pomerne drahy špás, rozhodne islo o cenu pre turistov)

Na skutri sme prebehli viacero plazi a budhistickych chramov. Po dvoch dnoch sme si uplne zvykli, i ked dlhsie vzdialenosti neboli prave idealom pohodlnosti.  

Hlavnym cielom na koh phangane bola Full moon novorocna party, ktora je legendarna nie len v thajsku ale po celom svete. Predstava velkej party na plazi, pri splne mesiaca na krasnom tropickom ostrove bola viac nez lakava. V mojom prípade to bola prva vela party, párty takýchto rozmerov. Kontroly pri vstupe boli minimálne, nečudo, pri takej mase ľudí. Všetci boli pomaľovaní neónovými farbami, a tak sme dali jednu spraviť aj pre mňa. Bolo úžasné sledovať dav z hora, vychutnávať hudbu a popíjať náš namixovaný "luxusný" rum s kolou. Pred polnocou sme sa rozhodli vmiešať do davu a počkať si na odpočítavanie nového roku v strede 50 tisíc ľudí. Až tu to začalo byť nepohodlné, miestami desivé. Sandále rozhodne neboli rozumnou voľbou a moje neónové farby boli za pár minút minulosťou. Tlačenica jak sa patrí, s tým sme počítali. O 12:00 odpálili ohňostroj, a zrejme niečo nevyšlo ako malo, pretože iskry padali do davu, myslím, že som dostala jednu do oka, a Julien na krk a tričko... dav zrazu začal panikáriť a tlačiť z každej strany, niektorí ľudia padali tlakom davu na zem a to bol moment kedy som si bola istá, že musíme preč. Cesta von nebola o nič menším peklom ako cesta dnu a po polhodine som bola ozaj neskutočne šťastná, že sme na ceste na hotel. Ďalší deň ráno nás čakala ferry na Koh Samui a tak sme ocenili pár hodín spánku. 

Na Koh Samui nám počasie veľmi neprialo, a z 5 dní sme vychytali 1 a pol slnečných. Zvyšok sa niesol v duchu tropickej búrky a ostrov vyzeral, že bude každú chvílu zaplavený. Tak sme si vyskúšali jazdu na skútri v lejaku po zatopených cestách. Karty a kocky boli užitočnou záležitosťou. Pozreli sme si pár prezdobených gigantických budha sôch, ochutnali thajské nudle v rôznych reštikách, a prejazdili ostrov v daždi v pršiplášťoch. Malou nádejou bol ďalší ostrov na opačnej strane Thajska, dúfali sme, že počasie bude aspon na chvíľku dovolenkové. No po ceste autobusom sme pochopili, čo to znamná obdobie monzúnov. Hľadina vody bola tak vysoko, že vačšina domov bola zaplavená, deti sa po uliciach člnkovali a my sme sa len modlili, aby autobus zdolal thajské benátky a my sme sa dostali konečne do sucha. Opak bol však pravdou. Deň a pól na Koh Phi Phi nám bol dopriaty bez dažďa. Stihli sme si pozrieť najkrajšie pláže, a zabaviť sa na párty. Na Kayak tour už čas a slnko nevyšli, a plavky sme vymenili za ďalšie nové pršiplášte. Topánky v toľkej vode strácali svoj význam a tak sme si cupkali po celý čas na boso. O to menej nás mrzelo opustiť tento krásny no mokrý ostrov, a už sme sa chystali na odlet na Nový Zéland. Pred tým sme ale strávili dva dni v Phukete, výhodou bolo, že tam nepršalo a mali sme peknú izbu za lacno. Nevýhodou- boli sme ďaleko od všetkého, a tak sme si opäť zobrali skútrik. Navštívili sme ďalšieho mega budhu a opičiu horu. Tešila som sa na opičky a že ich budem kŕmiť... kŕmenie však bolo zakázané a opice boli agresívne a možno aj besné. A tak pohľad na stovky opíc sediacich pozdľž cesty na vrchol budil skôr rešpekt ako okúzlenie. Ak totiž vycítili, že človek má pri sebe jedlo, boli schopné zaútočiť.. Rozkošná bola iba jedna z opíc, ktorá majetnícky odnášala v náručí šteniatko rovnakej hnedej farby, očividne si ho pomýlila s jedným z jej opíčat...

11ty január bol ale za dverami a nás čakal dlhý let, noc na letisku v Kuala Lumpur a na konci cesty Auckland!