Dokonalá krajina. Asi nie je iné slovo, ktoré by lepšie vystihovalo Nový Zéland. Možno to bude tým, že po skúsenosti s Indiou a Thajskom naše očakávania neboli privysoké. No i napriek tomu, zatiaľ so všetkým šťastím sveta je všetko v nalepšom poriadku. 

Hneď po príchode v nás ostal hlboký pozitívny dojem. Všetko potrebné sme totiž vybavili na počkanie a až príliš jednoducho. Každý jeden človek, s ktorým sme prišli do styku, bol veľmi milý, s úsmevom na tvári a ochotný pomôcť. Ľahko sme sa zorientovali, sim kartu s internetom sme vybavili za 4 minúty, autobus do centra išiel načas z pred haly letiska, a personál autobusu nás navigoval priamo do nášho hostelu. Keď to porovnáme s Indiou, kde po prílete nás vítal chaos, simkartu sme vybavovali 3 dni, autobus nás viezol 4 hodiny na nesprávne miesto a ľudia nám pomohli jedine zbaviť nás penazí... 

Prvá zastávka, Auckland. Najväčšie mesto Nového Zélandu, akési priemyselné centrum. No vôbec sa mi nezdalo veľké, ani priemyselné. Hoci sme boli na hlavnej ulici, ľudí tam nebolo priveľa, premávka je hustejšia aj v Bratislave. Okolie je veľmi čisté, v centre sú mnohé parky a zeleň a zdá sa, že v Aucklande je stále čo robiť. Pripomína mi priemerne veľké americké mesto, a kde-tu skutočne stretnúť američnanov. Výraznejšia je ale ázijská komunita, každy tretí človek je ázijec. Čo sa týka cien, vyzerá to na jedno z najdrahších miest v akom som kedy bola. Najlacnejšie bývanie na hranici nechutnosti, na storočnej poschodovej posteli v izbe pre 4 osoby stojí 20-30 dolárov/osoba, takže okolo 50 pre nás s Julienom. To nehovorím o cene jedla, služieb a nepočítam dopravu, keďže chodíme všade pešo. Kalkulácie tak nie sú príliš zložité, jednoznačne si na začiatku nemôžme dovoliť žiť v Aucklande. Pre mna osobne to ani zato nestojí, mestu nie je čo vytknúť, ozaj má všetko, čo k plnohodnotnému životu treba, no mne akoby niečo chýba. Celkový dojem je až nudne dokonalý, chýba mi akási iskra... 

Tak sme sa po dvoch dňoch rozhodli presunúť do malého mesta, a nájsť si prácu na farme. V rámci úsporných opatrení sme rezervovali najlacnejšiu airbnb izbu v Hamiltone a rozhodli sme sa stopovať. Je to len hodinka-dve od Aucklandu a údajne to v "krajine backpackerov" nie je nič výnimočné. NZ vyzerá byť bezpečná krajina. Pre nás oboch to bola prvá takáto skúsenosť a zatiaľ rozhodne pozitívna. Vytvorili sme si papierový kartón s nápisom, zvolili strategické miesto, a za nedlho, niečo okolo 40 minút nám zastavilo prvé auto, zviezlo nás pólku cesty, a o 5 minút neskôr nám zastavil starší pán a odviezol nás do cieľa.