Hamilton a čučoriedky

Hamilton sme zahájili u Gail a Mike-a, 50 dolarov za izbu aj s ranajkami nie je priveľa, ako sme už mali možnosť zistiť. V tomto prípade sme ale získali akúsi pridanú hodnotu, z hostiteľov sa stala naša novozélandská rodina. Gail a Mike boli od začiatku neskutočne milí a ústretoví všetkým naším potrebám. Ešte sme nestretli tak skvelých domácich. Boli sme ich prvými airbnb hosťami v ich novom prerobenom dome. Oproti hostelu v Aucklande to bol hotový luxus. Vlastná izba a kúpelňa, teplá večera, práčka, pivo i vínko a pekný čas strávný s našími novozélandskými starými rodičmi. Čo viac si možno želať. Predstavili nás svojim známym a rodine, ochutnali sme jedinečnú kávu v obľúbenej kaviarni a Gail nám spravila prehliadku mesta. Asi sme ich niečím očarili, keďže nás zoznámili aj s ich deťmi a vnúčatami. Neďaleko Hamiltonu v dome ich syna Dejva s rodinou sme strávili skvelý deň. Rodinná atmosféra, grilovačka, tenis s detmi a skakanie do bazéna, túra lesom a jazda na koni. Myslím, že tieto deti majú všetko, čo si len dokážeme predstaviť. Napriek tomu sa nezdajú rozmaznané, skôr naopak, rešpektujú rodičov aj ostatných. Bex a Dejv nám ponúkli, že u nich môžme ostať ako dlho chceme, stačí ak im občas pomôžeme v záhrade. Rozhodovanie by bolo jednoduché, ak by sme nemali ponuku práce hneď na ďalší deň. Cítili sme sa u nich skvele, no jednoznačne sme museli začať zarábať, pretože život na novom zélande je viac než nákladný. Posledný voľný víkend sme strávili s Bex a deťmi, zobrali nás na výlet na menšiu turistiku a na pláž. Skvele sme zapadli medzi deti a užili sme si tento čas naplno. Do novej práce sme odchádzali s dobrým pocitom a vedomím, že sa môžme kedykoľvek vrátiť a stráviť u nich koľko len chceme... 

Na AJ farme sa nám od začiatku páčilo, v ten istý deň začínalo viacero mladých ľudí, taliani, francúzi, malajci... Farmár bol milý, všetko nám ukázal a hneď sme mohli začať. Neboli sme ale patrične pripravení, podcenili sme novozélandské slnko i význam obednej prestávky. Išli sme od začiatku naplno, bez opaľovacieho krému a klobúku, bez prestávky, až kým sa mi netočila hlava tak, že som už nemohla ďalej. Myslím, že som vyrobila slušný úpal a tak sme to prvý deň mohli zabaliť. Nasledujúce dni sa nezberalo a tak sme mali čas odbehnúť do Aucklandu a kúpiť auto. Gail totiž bola veľmi milá, že nás vozila do práce a späť, no toto riešenie sme si nemohli dovoliť. Farmár nám umožnil kampovať priamo v areáli farmy a tak bol van najideálnejším riešením. Kúpili sme Toyotu estimu, za fajn cenu, avšak s potrebou menších investícií... Naša Toyota, Thom, však zatiaľ stačila na prepravu a prespanie, a to bolo dôležité. S novým domovom na kolesách sme sa mohli naplno sústrediť na prácu, prakticky sme sa budili priamo v práci, každé ráno. Na farme sme mali k dispozícii kuchynku a wc, internet a teplú vodu. Sprchovali sme sa solárnou sprchou, teda pomocou cierneho pvc vaku, ktorý sa naplnil vodou a pocas dna sa voda na slnku zohriala... varili sme na nasom plynovom variči, no neboli to žiadne gurmánske špeciality. Cestoviny, klobásky, zemiaky...syr nemohol chýbať v žiadnom prípade. Na jedlo nebolo veľa času. Zberanie bolo síce na dobrovoľnej báze, no snažili sme sa každý deň nazbierať maximum. To znamenalo od 7 rána do 8 do večera, s 30 minútovou prestávkou na obed. Po čase sme si našli systém, zistili ktorá odroda čučoriedok je najjednoduchšia na zber a tomu sme prispôsobili režim. Rýchlosťou sme sa nemohli vyrovnať kambodžanom a ázijcom, ktorí zberali roky... no neboli sme ďaleko, myslím, že sme boli najrýchlejší z mladých. Okrem zberu sme boli zahrnutí to tímu triedičov a baličov, a vo voľné dni sme pleli, čistili... pomohli sme s čím sa dalo, na oblátku sme vždy mali dostatok práce, pivo a farmárovú pohostinnosť. Mnoho krát nás pozval k sebe sledovať rugby a rovnako nám pomohol a poradil ako vedel. Vďaka minimálnym nákladom sme mali možnosť dobre si ušetriť. Popri práci totiž nebol čas na nič iné. Raz do týždňa nákup, občas sprcha na miestnej plavárni či návšteva Gail a Mike-a. Pri troche voľného času sme sa mohli venovať autu- zmajstrovať novú posteľ, dať spraviť matrace na mieru, vymyslieť a namontovať záclony, poskladať skrinky ako úložný priestor v zadu. S malou pomocou sme zvládli vymeniť na aute olej a filter. Náš Thom (auto) je na nerozoznanie oproti tomu, ako sme ho kúpili. Na pár mesiacov sa stalo naším domovom. A nemôžme sa sťažovať... 

Po celý čas s nami na farme kempovali ďalší európania, a prvý pár z francúzska sa postaral o to, že ďalšie 4 páry boli francúzi, keďže inzerát zverejnili na francúzskej fb skupine. Pravdepodobnosť francúza hovoriaceho po anglicky je približne 50%n(tzn každý druhý). Takže z väčšej časti som sa nemohla socializovať vďaka jazykovej bariére. Ani Julien nebol veľmi rád, neprišiel predsa do Novej cudzej krajiny aby hovoril vlastným jazykom s krajanmi. Rozhodnutie ale nebolo na nás a tak sme sa pretĺkali francúzskym kolektívom. Najlepší boli Aude a Lukas, ktorí sa s nami ochotne bavili anglicky, čo prospievalo všetkým. Spolu s talianmi Daniele a Frederikou sme to dobre niesli, občas sme po práci posedeli pri pivku a zašli sme aj na zápas rugby, Chiefs v Blues. 

Po vyše troch mesiacoch na farme sme s radosťou uvítali aj dni voľna, i keď práce bolo vždy dostatok. Farmár s manželkou si nás obľúbili a na konci nás pozvali na rozlúčkovú večeru do fajnovej reštiky. Skoro by mi bolo ľúto, že odchádzame, avšak bolesť chrbta a kolena, a celková vyčerpanosť mi pripomínali, že je čas na oddych a zmenu prostredia...