Tonga

Asi by to bola nuda, ak by to bolo príliš jednoduché. A tak sa opäť dostávame do situácie, kde nastávajú trable s vízami. Čas na Novom Zélande uplynul, výlet do Austrálie naplánovaný, letenky a poistenie kúpené, ubytovanie v Sydney a Brisbane zaistené, naše auto odložené u kiwi rodiny... a víza do Austrálie? Stále nič. A tak nám neostávalo nič iné, ako vymyslieť plán B.  Bohužial Nový Zéland je doslova na konci sveta a tak lacných možností nie je veľa. Austrália padla a ďalšia najbližšia destinácia? Pacifik. Vždy som chcela íst na Fidži. S našim šťastím predpoveď počasia na Fidži vypadala na tropický cyklón. No a tak sme da 12teho apríla ocitli na ostrove Tonga, a to sme ešte deň pred tým netušili kam letíme.  

Síce neplánované rozhodnutie na poslednú chvílu, no čo si budeme klamat'. Mohlo by to byť aj horšie. Sme spolu, na krásnom tropickom ostrove v južnom pacifiku, skoro ako na Havaji, ibaže bez más turistov... 

Tonga, ako sme sa dozvedeli, je královstvo, so 100 tisíc obyvateľmi roztrúsenými po mnohých ostrovoch. Väčšina však žije na hlavnom ostrove, Tongatapu kde sa nachádza aj hlavné mesto. Obyvatelia sú nesmierne priateľskí, vačšina hovorí anglicky. Na prvý pohľad je tu mnoho škôl a kostolov. Tongania sú maximálne nábožní, čomu sa nemožno čudovať, zrejme nemajú toho veľa na práci. Jednoduchý spôsob života a dobrosrdečnosť vyžarujúca z tvarí tonganov však vytvára skvelý dojem a človek sa tu cíti doma. 

Lacné ubytovanie sa to točí okolo 65 NZ dolárov na noc, aj s raňajkami, človek si moc nevyberie.  To naše je našťastie skvelé, domáci sú veľmi milí a nápomocní a raňajky sú geniálne. Doteraz som netušila, ako veľmi zbožňujem papáju. Zvlášť keď je zo záhradky za domom... 

Hoci je ostrov pomerne malý, nedá sa ho zdolať pešo. Autobusy jazdia nepredvídateľne, a tak jediný spôsob prepravy je taxi alebo prenajaté auto. Tonga je považovaná za lacnú destináciu, v porovnaní s Austráliou či Novým Zélandom, no turistické záležitosti vždy boli a sú pomerne nákladné, preto sa snažíme nájst vždy rozumné riešenie a byť s financiami opatrní. 

Hneď po príchode na hotel sme spoznali Alexa, dlhovlasého nemca, ktorý sám cestuje po svete a tak každý deň trávime spolu. Prenajali sme si auto a spolu Lah Tu (syn majiteľky hotela) sme sa vybrali spoznávať ostrov. Zaujímavým divadlom sú nepochybne "blow holes", teda diery v skalnatej bariere, ktore vystrekujú vodu do výšky s nárazom vĺn oceánu. Divadlo prírody, ktoré sa dá sledovať aj hodiny... Na ostrove sú mnohé pláže, a na máloktorej stretnúť ľudí, tobôž turistov...(zrejme to bude aj tým, že vrcholná sezóna začína v júni).. voda v oceáne je priezračne modrá a v bielom piesku sa dajú nájsť pekné mušle. Od júna do septembra sú v oceáne veľryby, a dá sa s nimi plávať. More je bohaté na ryby, korytnačky, delfíny aj žraloky. V okolí hlavného ostrova sú mnohé menšie ostrovčeky, niektoré z nich neobývané. Za 10-20 minút loďou sa na ne dá dostať a stráviť celý deň. Spolu s Alexom a jeho ďalšími dvoma kamoškami sme strávili deň na jednom z nich. Hneď na začiatku bol rozkošný bar v havajskom štýle, s miestnym pivom a skvelými burgrami. Na pláži bol potopený vrak lode, okolo ktorého sa hmýrili farebné ryby. Po troške úsilia sa i mne podarilo vyšplhať na vrch vraku a odtiaľ sme potom všetci skákali do vody. Ďalší deň nás Lah Tu zaviedol na tajnú pláž. Tiché miesto zrejme nepozná každý, keďže sme tam boli sami, sludúc Blow holes z bezprostrednej blízkosti. Vlny boli občas tak silné, že sme všetci boli vďační za skalnatú bariéru, ktorá delí divoký oceán od kludnej priezračnej pláže. Nikdy pred tým som nevidela podobnú pláž. Prvý krát sme tiež plávali v jaskyni, boli sme tam len my, prítmie slabého svetla a studená sladká voda, ktovieako hlboká. Radšej som sa snažila na to nemyslieť... Na večer sme naplánovali kultúrny zážitok, Tonga night, so živou miestnou muzikou, tonga jedlom a ukážkou tancov. Jedlo bolo geniálne, z každého druhu niečo, kura, pečené prasiatko aj ryby a morské potvory.  Ochutnali sme aj riasy a miestnu špecialitu- raw fish, teda surová ryba marinovaná v kokosovom mlieku. Predstavenie po večeri sa odohrávalo v jaskyni, tongania hrali na bubnoch a predvádzali tance v tradičnom oblečení, a nechýbal ani ohňový tanec. Z ich prejavu a tiež podľa slov mnohých tonganov sú všetci domáci patrične hrdí na svoju kultúru, tradície, jazyk, jedlo, prírodu, silných tonganov schopných hrať rugby na svetovej úrovni... všetci tongania, i mladí sú veľmi spokojní vo vlastnej krajine, hrdí na fakt, že Tonga nebola nikým nikdy kolonizovaná a všetci do jedného zbožňujú kráľa s rodinou. My sme mali dokonca to šťastie, že sme videli kráľa vychádzať so sprievodom áut z jeho rezidencie, zrejme išiel do kostola...