14.12. doobedu sme prileteli do Mumbaiu, kde nás čakali približne 3 dni. Mumbai narozdiel od Delhi sa javí oveľa prívetivejší a dalo by sa povedať, že aj čistejší. V niektorých jeho častiach pripomínal typické veľkomesto a ľudia boli o čosi priateľskejší.
Náš prvý hotel Midtown bol pomerne ďaleko od centra a v tejto oblasti sme nestretli žiadnych turistov. Tešili sme dobrej polohe blízko od pláže Juhu beach v západnej časti. Nie je však pláž ako pláž. Toto miesto malo podivnú atmosféru, skôr pripomínalo trhovisko a plávanie v mori bolo vylúčené. Z terasy akéhosi hotela na pláži to ale nebolo také zlé, pivko pri západe slnka...
Ďalší deň sme rezervovali iný hotel, lacnejší a bližšie do centra. Namiesto taxi či uber sme sa rozhodli vyskúšať obyčajný vlak. Táto cesta bola sama o sebe zážitkom, a ako nič doteraz, ani toto nebolo jednoduché. Okoloidúci na nástupišti sa nám pokúšal poradiť a dôrazne odporučil, aby som ja čakala v časti určenej čisto pre ženy, a Julien ostal v tom pre mužov. Vagóny sú totiž rozdelené na ženské a mužské, predpokladám, že to plní ochrannú funkciu pretože pre ženy, ktoré cestujú verejnou dopravou len minimálne. Chlapík tvrdil, že v ženskom vagóne budem v bezpečí. V žiadnom prípade som neplánovala vzdialiť sa od Juliena, ani za cenu, že budem musieť použiť široké lakťe. Preplnený autobu či vlak predsa nie je nič nové. Keď však vlak dorazil do stanice, pochopila som, o čom ten chlap hovoril. Ženský vagón vyzeral normálne, zato tie ďalšie... Ľudia viseli z dverí vlaku počas celej cesty a vyskakovali za jazdy, a keď vlak zastavil, všetci sa tlačili dnu i von. Čistá zverina. Výhodou je, že sa človek nemusí ničoho držať, pretože je doslova "zašprajcovaný" medzi ostatnými. Navyše s našimi veľkými a ťažkými ruksakmi- nebola to práve najpohodlnejšia cesta akú som zažila. 30 minút sa ale dalo vydržať, a neskôr mi dokonca ponúkli miesto na sadnutie... 3 euro ušetrené! :)
Nový hotel, Hotel Empire bol pekný, personál veľmi priateľský a prekvapivo bol o niečo lacnejší. Vymyslela som výlet na Elephans island, kde mali byť akési jaskyňe. Mal to byť lacný výletík, na pól dňa. Cesta loďou trvala hodinku, a spiatočný lístok stál iba 180Rps/osoba (okolo 3 euro). Na ostrove nás čakali 2 nemilé prekvapenia. Celý bol maximálne znečistený, skôr mi pripomínal smetisko ako turistickú atrakciu, no a keď sme konečne vyšlapali milión schodov a uvideli vstupné do jaskýň, úsmev nám klesol. Turistom účtovali za vstup 500Rps!!! (8-9 Eur) a indom 30Rps. Presvedčila som Juliena, že určite sa to oplatí vidieť, najmä keď sme prešli takú diaľku. Nie. Neoplatilo. Oceňujem historickú hodnotu jaskýň, avšak stálo to za h. Jediné, z čoho sme sa tešili, boli opice. Vraj je na ostrove väčší počet opíc ako ľudí. To znelo snubne. Zo začiatku boli rozkošné, na konci sme sa ich však báli. Niektoré boli dosť agresívne, videli sme ako dievčatku opica vytrhla fľašu z ruky, a následnu ju do nej hodila.
Po tomto duchaplnom výlete nám ostávalo už len pokúsiť sa o rezervovanie lístkov na vlak. Rozhodli sme sa ísť osobne na hlavnú stanicu, z dvoch dôvodov. Systém na online rezervovanie leteniek je neuveriteľne zložitý, dodnes sa nám nepodarilo prísť nato, ako sa zaregistrovať. A budova hlavnej vlakovej stanice je ozaj skvost. Asi najkrajšia vlaková, akú som videla. Tu je evidentný anglický vplyv.
No a akokoľvek sa snažíme byť opatrní, stále stále nás na niečom oklamú. A lístok na vlak nebol výnimkou. V dlhom rade na lístky nás oslovil akýsi chlapík, ktorý posobil, že nám chce pomôcť zorientovať sa. Údajne na tom mieste sa kupujú iba lístky na obyčajné vlaky no a my sme plánovali cestu vo vlaku s lôžkami na spanie, keďže Goa je minimálne 12 hodín vzdialená od Mumbaiu. A že on pozná miesto, kde si môžme naposlednú chvíľu kúpiť lístky, predsalen ide víkend a šance nie sú bohvieaké. Vyzeral ako zamestanec železníc, dokonca sa preukázal kartičkou. Doviedol nás do turistickej kancelárie, kde nám ochotne pomohli s rezervovaním lístkov, avšak neskôr sme zistili, že za cenu v prepočte o cca 10 eur vyššiu, z čoho mal zrejme náš priateľský "poradca" slušnú províziu. Vždy to zistíme neskoro.
Posledný deň v Mumbai sme sa rozhodli improvizovať, a obzerali sme sa po miestach, ktoré stoja za videnie a sú zadarmo. Navštívili sme viaceré budhistické chrámy, a potvrdilo sa, že najlepšie veci sú zadarmo. Výzdoba je prepracovaná do detailov, oslovila nás farebnosť, vône a kvety, ktoré veriaci prinášaju do chrámov. Nakoniec sme sa prešli popri pláži v centre, dali si opäť kura tandori a pivo v Írskom pube. Dve za cenu jedného.
Dobrá správa je, že sa nám podarilo aktivovať indické sim karty, takže máme dáta a volania. A v rámci mumbaiu bol Uber veľmi užitočný, myslím, že sme dosť ušetrili tým, že sme sa vyhli zjednávaniu cien taxíkov a platbe cash, keďže zvyčajne prerobíme na drahým zmenárniach.