Úprimne, prvé dojmy z Indie rozhodne nie su pozitívne. Možnože to je spôsobené kultúrnym šokom, únavou či hladom. Myslela som, že sme na to pripravení, videli sme mnoho blogov a videií a bolo nám jasné, čo môžme od New Delhí očakávať. Realita je však niečo úplne iné. Neboli sme pripravení a ani nie sme, pretože vidieť na vlastné oči takúto chudobu a mizériu, na to sa pripraviť nedá. Delhi je obrovské mesto, doprava je na mizernej úrovni a je takmer nemožné
zorientovať sa. Ulice sú plné ľudí žijúcich v biednych podmienkach, všade je špina a zápach. Premávka nemá žiadne pravidlá. Najjednoduchší spôsob prepravy je Thuk thuk, avšak vodiči vidia na prvý pohľad, že sme turisti a snažia sa z toho vyťažiť čo najviac. Nedá sa dôverovať nikomu, akokoľvek priateľsky človek pôsobí. Ženy zrejme vôbec necestujú verejnou dopravou, turistov takmer nevidieť a tak všade pútame veľa pozornosti. Dostať sa z letiska v Delhí do Agry si vyžiadalo veľa energie a času, a vačsinou aj strachu. Po dvoch dňoch bez spánku, jedla a sprchy sme túžili byť konečne na hoteli. Tu však prichádza ďalší šok. Rozhodne sme sa prerátali, keď sme rezervovali lacnú izbu. Hnus, aký som ešte nevidela. Iná možnosť neostávala. 

Neskôr sme našli lepší hotel, priateľský personál a konečne sme videli vytúžený Taj Mahal. 

Narozdiel od predchádzajúceho dňa predstavujúceho zmätok a stres, tento deň bol kľudný a povznášajúci. Hotel, ktorý sme našli je ozaj výnimočný. Hosťujúca rodina je ochotná pomôcť s čímkoľvek, domáca indická kuchyňa je vynikajúca a hotel je sám o sebe veľmi pekný s čistý. Po milej večeri s ostatnými hosťmi z rôznych krajín sme si mohli vychutnať pivo na streche hotela, západ slnka a ohňostroj. Ďalší deň snáď prinesie viac pozitív...